Vitamíny z vlastnej dielne

Ak sa rozhodnete pestovať zeleninu, stavte na klasiku. Hlávkový šalát, paradajky, papriky, uhorka sú dobré nielen pre zdravie, ale i na štíhlu línu.

01.04.2007

Ostrieľaní záhradkári vám potvrdia, že nie je nič príjemnejšie, ako vybehnúť ráno z domu a odtrhnúť si paradajku či papriku z vlastnej úrody. Ktoré druhy zeleniny a ovocia by vám nemali v záhrade chýbať? A ktoré sú najlepšie na štíhlu líniu?

ZO ZDRAVEJ RÝCHLO NEZDRAVÁ

„Zelenina, ktorú dopestujeme vo vlastnej záhrade, nepochybne patrí k výborným doplnkom zdravého stravovania,“ hovorí odborníčka na výživu Katarína Skybová. „Na kvalitu zeleniny však vplýva spôsob, akým ju pestujeme. Najmä hnojivá, ktoré používame, ako často polievame a aké je v danej oblasti zloženie pôdy.“ A práve v tom, že si ustrážite spôsob pestovania, tkvie hlavná výhoda vlastnej záhrady. Presne potom viete, z čoho si pripravujete výživný zeleninový alebo ovocný šalát. Všetky pozitíva sa rýchlo stratia, ak paradajky, uhorky či mrkvu spracujete zlým spôsobom. „Pri nevhodnej kuchynskej úprave sa zdravá zelenina rýchlo premení na nezdravú. Zbytočné je najmä dlhodobé máčanie, všetky cenné látky sa pri ňom vyplavia. Každú zeleninu treba umyť pod prúdom vody,“ vysvetľuje Katarína Skybová, ktorá má k záhradkárčeniu veľmi pozitívny vzťah. Platí to aj o hlávkovom šaláte, ktorý gazdinky pre drobné nečistoty vložia do misky s vodou na dlhé minúty. Otáľať sa neoplatí ani pri ďalších úpravách. Ak necháte na kuchynskej linke pol dňa stáť nakrájanú uhorku alebo ostrúhanú mrkvu, naruší sa ich bunková štruktúra a pôsobením kyslíka sa znehodnocujú vitamíny. Mení sa celková výživová kvalita zeleniny.

POZOR NA KUKURICU A ČERVENÚ REPU

Ako by to malo vyzerať v ideálnom prípade? Na raňajky vám zachutí paradajka, vybehnete do záhrady, plod opláchnete pod tečúcou vodou a rajské jablko s chuťou zjete. Rovnaký postup môžete zopakovať aj pri príprave zeleninovej prílohy k obedu. Ale pozor, ak si chcete udržať štíhlu líniu, nemali by ste všetku zeleninu konzumovať v ľubovoľnom množstve. „Pre zdravie i hmotnosť sú vhodnejšie typy zeleniny, ktoré pomaly dvíhajú hladinu krvného cukru, teda majú nízky glykemický index. Do tejto kategórie patria všetky zelené druhy, ako napríklad hlávkový šalát, uhorky, zelené fazuľky, cuketa, ale i paradajka, paprika, reďkovka.“ Pozor si treba dávať najmä na kukuricu a červenú repu, ich glykemický index je vysoký. Organizmus energiu nespotrebuje, a preto sa začne ukladať do tukového tkaniva. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, glykemický index sa mení aj v rámci kuchynskej úpravy. Čerstvá a uvarená zelenina má úplne rozdielne hodnoty. Vhodným príkladom je mrkva. „Surová má glykemický index okolo štyridsať, po uvarení stúpne až na sedemdesiat. Pri varenej zelenine totiž organizmus nemusí vydať žiadnu energiu na získanie potrebných živín. Prechádzajú samy bez nejakej námahy,“ objasňuje odborníčka na výživu a redukciu hmotnosti.

DIÉTNE JAHODY A ČEREŠNE

Ak sa rozhodnete pestovať zeleninu, stavte na klasiku. Uhorka, paradajka, paprika, hlávkový šalát, reďkovka, kaleráb, hrášok, mrkva, petržlen sú bežné a zdravé. Mnohé z nich môžete schrumkať surové počas prestávky medzi prácami v záhradke. Nezabúdajte ani na ovocie. Hoci je veľa ľudí presvedčených, že po ustavičnom zobkaní jahôd určite priberú, nie je to pravda. Dostupné a lahodné ovocie má jednu z najnižších energetických hodnôt. Nejedzte naraz priveľa jahôd, radšej si pochutnajte na menších porciách niekoľkokrát za deň. Jedinou nevýhodou jahôd totiž je, že často vyvolávajú alergie. Ovocnú misu si môžete pripraviť aj z čerešní. Májovky obsahujú viac vody, takže sú menej kalorické. V rôznych fázach zrelosti však majú inú energetickú hodnotu. Spolu s ríbezľami patria k ovociu s najnižším glykemickým indexom.